Nastavenia fotoaparátu pred jeho exponovaním patrí k základným rutinám všetkých fotografov. Samozrejme môžete jednoducho prepnúť foťák do plne automatického režimu. V mnohých prípadoch sa však ochudobníte o širokú paletu možností, ako aj využiť potenciál fototechniky na maximum. Navyše výsledky často nebudú zodpovedať vašim predstavám. Prinášame teda komplexný prehľad základných možností pre efektívne nastavenia foťáku.
Je isté, že niektoré nastavenia a funkcie fotoaparátu použijete len niekoľkokrát do roka (prípadne vôbec), iné využívate prakticky stále. Náš blog je zameraný na opis základného nastavenia. Odporúčame, aby sa každý po kúpe fotoaparátu dôkladne oboznámil s jeho možnosťami. Niekto na to pôjde intuitívne, metódou pokus-omyl. Ideálne je však prejsť si manuál na použitie, prípadne využiť fotokurz (niektoré poskytujú dodávatelia zadarmo k nákupu fototechniky). Možno sa budete diviť, čo všetko váš fotoaparát dokáže.
Základné nastavenia fotoaparátu
Každý model fotoaparátu ponúka špecifické možnosti pre svoje nastavenia. Rozloženie tlačidiel a prepínačov býva spravidla iné u každého z nich (našťastie v rámci definovaných produktových radov zmeny pri uvedení nového modelu nebývajú výrazné). Vhodné je teda mať po ruke návod na použitie fotoaparátu do tej doby, než sa zoznámite so všetkým potrebným, čo využijete počas samotného fotenia.
1. Nastavenie kvality obrazu RAW vs. JPG
V prvom rade je nutné si pri digitálnych fotoaparátov uvedomiť, aký typ obrazového formátu zvolíte. V súčasnosti sa najčastejšie používajú na ukladanie dát formáty RAW a JPG. Obidva majú svojich zástancov i odporcov. Nájdu sa situácie, kedy je vhodné použitie RAW aj JPG zároveň. Pre RAW aj JPG možno nastaviť rôznu mieru kvality. Ovplyvniť môžete aj veľkosť výsledného rozlíšenia. Buď bude maximálna, alebo redukovaná napr. v dvoch krokoch (príklad: Nikon D850 má max. rozlíšenie čipu 45,4 MPx; redukované nastavenie na 25,5 Mpx, a aj variant na 11,3 Mpx).
Formát RAW zachováva všetky informácie z fotografovanej scény. Oplatí sa doňho fotiť v prípade, že budete fotografie následne upravovať v programoch na úpravu fotiek. Naopak JPG je vhodný v prípade, že fotografie ďalej upravovať nebudete, prípadne len minimálne.
2. ISO – voľba citlivosti snímača
Hodnota citlivosti snímacieho média (čip, film) patrí k základným prvkom rozhodujúcim o výslednej fotografii (doba osvietenia – expozície). Obvykle fotoaparáty ponúkajú dve voľby:
- manuálne nastavenie ISO
- automatické nastavenie ISO
Platí, že čím vyššia citlivosť ISO, tým viac bude fotografia “zazrnená”. V dnešnej dobe však moderné prístroje zvládajú stále väčšie hodnoty. Napríklad hodnoty okolo 12 800 umožňujú fotiť aj pri veľmi zlých svetelných podmienkach a minimálnom zašumení.
3. Nastavenie vyváženia bielej farby (White balance)
V digitálnej fotografii nevyhnutný úkon. Každý druh svetla má rozdielnu tzv. teplotu chromatickosti (je udávaná v Kelvinoch). Inými slovami, má iný farebný nádych. Nastavenie prebieha v štyroch hlavných režimoch:
- automaticky
- prednastavené hodnoty s vlastnými piktogramami
- ručná kalibrácia (na “šedú” kalibračné tabuľku, či aspoň hárok bieleho papiera)
- manuálne nastavenie hodnôt Kelvina*
* Nižšie sú uvedené orientačné príklady svetelných zdrojov a hodnôt Kelvina:
sviečka 1500 K – žiarovka 2800 K – žiarivka 4000 K (dajte pozor, žiarivky sa môžu líšiť v hodnotách K, napr. pri delení na “teplú / studenú” bielu) – denné svetlo (slnečno) 5200 K – blesk 5400 K – denné svetlo (zamračené) 6000 K – denné svetlo (tieň) 8000 K
Ak budete fotografovať do formátu RAW, tak prípadné zlé nastavenie väčšinou ľahko odstránite v postprocese. S formátom JPG budú odchýlky horšie korigovateľné, v krajnom prípade to bude nemožné bez degradácie kvality obrazu.
4. Voľba expozičného režimu, korekcia a metódy merania expozície
Je dôležité, aby sme fotoaparátu čo najskôr povedali, akú scénu ideme fotografovať, pretože fotoaparát nevie, či fotí portrét alebo rýchlo sa pohybujúci objekt. Na to nám slúži voľba expozičného režimu – ktorý mnoho ľudí nazýva “kolečko” 🙂
Expozičné režimy
P – Programová automatika
- ISO a korekciu expozície je možné voliť manuálne.
- Clona a čas sa nastavujú fotoaparátom automaticky.
- Vybrané fotoaparáty umožňujú v režime P tiež zmenu clonového čísla.
Je to v podstate automatika, v ktorej si určujete pomocou ISO, či je na scéne veľa alebo málo svetla.
A – Režim priority clony
- Touto voľbou získavate kontrolu nad nastavením clonového čísla.
- Čas sa automaticky dopočíta na základe nastavenej citlivosti ISO.
Najčastejšie sa využíva pri fotení portrétov tak, že si nastavíte čo najnižšie clonové číslo, aké vám dovolí objektív (napr. 1.2-1.8).
S – Režim priority času
- Tu naopak získavate kontrolu nad nastavením času expozície snímača.
- Clona sa automaticky dopočíta na základe nastavenej citlivosti ISO.
- Niekedy má označenie T (napr. Canon)
Tento režim využijete pri fotení rýchlo sa pohybujúcich objektov, kedy chcete zmraziť pohyb na fotografii napr. deti alebo šport. Ideálny čas je okolo 1/500 – 1/1000 sekundy.
M – Manuálny expozičný režim
- Máte plnú kontrolu nad nastavením clony, času aj hodnoty ISO.
- Pokročilí fotografi používajú režim M v kombinácii s AUTO ISO.
Tento režim využívajú profesionáli, ktorí tak dosiahnu plnú kontrolu nad nastaveniami.
Scénické režimy
- Slúžia najmä menej skúseným užívateľom
- Nastavením vybraného scénického režimu sa fotoaparát snaží prispôsobiť fotografovanej scéne a parametrom, s ktorými je možné počas fotenia manipulovať (clona, čas, ISO, sýtosť farieb, kontrast, ostrosť, vyváženie farieb atď.).
Korekcia expozície
Ak nie ste spokojní s tonalitou fotografie – snímka je príliš tmavá, alebo svetlá, nie je nič jednoduchšie než použiť expozičnú korekciu. V ideálnom prípade je vhodné korekciu nastaviť už vopred, na základe odhadu, prípadne na základe živého náhľadu cez LCD displej, alebo elektronický hľadáčik. Korekcia expozície sa nastavuje v hodnotách EV (Exposition Value). Ak chcete snímku stmaviť je záporná, kladná sa použije pre zosvetlenie (v mnohých prípadoch nebudete nastavovať korekciu väčšiu ako +/- 1,5 EV).
Metódy merania expozície
V základe sa metódy merania delia do nasledujúcich hlavných skupín:
Bodové meranie
Je určené najmä pre pokročilejších užívateľov. Expozícia sa vyhodnocuje len z malej časti snímanej scény.
Meranie s prioritou stredu
Meranie expozície prebieha hlavne v strede snímky. Je však priemerované hodnotami z celej snímky.
Pomerové meranie
Pri výpočte hodnoty expozície fotoaparát zohľadňuje údaje z celej plochy snímky (vhodné aj pre fotenie v protisvetle).
Využiť môžete tiež Zámok expozície a Užívateľské nastavenia:
Zámok expozície “AE-L”
Vyskytuje sa najčastejšie pod označením AE-L. Po stlačení sa meranie expozície zamkne a v prípade zmeny uhla snímania nedôjde k jej zmene.
Užívateľské nastavenia
Na voliči režimov nájdete u pokročilejších fotoaparátov skratky označujúce užívateľské nastavenie, ktoré pomáha pri rýchlom prepínaní nastavenia fotoaparátu pre úplne odlišné svetelné podmienky, potreby fotografa z pohľadu rýchlosti uzávierky a ďalšieho nastavenia (napr. Nikon má skratky U1, U2, U3; Canon a Olympus C1 , C2, C3).
5. Režimy snímania
Fotoaparát môžete nastaviť do niekoľkých “polôh” z pohľadu fungovania uzávierky. Nižšie uvedený prehľad je základný, u pokročilých modelov môže byť ešte širší (napr. tiché sériové snímanie a ďalšie).
Jednorazové snímanie (jednotlivé snímky)
Fotoaparát pri každom dotlačení spúšte nasníma iba jeden obrázok.
Kontinuálne (sériové) snímanie
Po dotlačení spúšte závierka vytvára stanovený počet snímok za sekundu. Fotoaparáty majú buď pevne stanovenú rýchlosť v najvyššej hodnote (napr. 6 snímok za sekundu), alebo sa dá užívateľsky upraviť v rozmedzí 1 až 6 snímok za sekundu.
Tiché snímanie
Pri zrkadlovkách zníži režim “Tiché snímanie” hlasitosť mechanickej uzávierky a pohybov zrkadla. Dôjde však aj k zníženiu maximálnej rýchlosti snímania. Pri fotoaparátoch, ktoré majú možnosť snímať s tzv. elektronickou uzávierkou už odpadajú negatíva spojené s hlukom počas expozície. Je nutné však brať do úvahy tzv. “Rolling shutter” efekt.
Predsklopenie zrkadla
Nastavenie dostupné iba pri vybraných modeloch fotoaparátov. Slúži na elimináciu chvenia foťáku pri práci na statíve. Odporúčame používať diaľkovú spúšť (káblovú, alebo infra).
BKT (Bracketing)
Jedná sa o stupňovitú zmenu niektorého z parametrov nastavenia vo fotoaparáte. Najčastejšie sa používa pre zmeny v expozície*. Medzi ďalšie parametre môže patriť nastavenie napr. White balance, ISO, miesta zaostrenie (tzv. Focus BKT).
*Fotoaparát vytvorí sériu vo voliteľnom počte fotografií (väčšinou 3, 5 alebo 7 snímok) a pri expozičnom BKT dôjde k používateľom definovanej miere zmeny (napr. +/- 0,5 EV).
Samospúšť
Vytvorenie snímok s oneskorením. Dĺžku oneskorenia možno nastaviť, niekedy aj počet vyhotovených fotografií.
Časozber (tiež Intervalové snímanie, Timelapse)
Funkcia umožňuje snímanie stanoveného počtu snímok, s nastaveným pravidelne sa opakujúcim oneskorením. Možno nafotiť aj tisíce fotografií, ktoré sa môžu využiť pre tvorbu efektného videa.
6. Možnosti a režimy zaostrovania
Režimy zaostrovania
Jednorazové zaostrenie
Vhodné najmä pre fotenie statických scén, objektov.
Priebežné (kontinuálne) zaostrovanie
Pri stlačení spúšte fotoaparát neustále zaostruje. Vhodné pre pohybujúce sa objekty. V prípade potreby je možné použiť špecializované tlačidlo na fotoaparáte (napr. Nikon AF-L), ktoré po dobu jeho stlačenia preruší zaostrovanie.
Automatické zaostrovanie
Medzistupeň pre jednorazové a priebežné zaostrovanie. Ak sa statický objekt začne pohybovať, fotoaparát sa prepne z režimu jednorázového zaostrovania do kontinuálneho.
Manuálne zaostrovanie
V situáciách, kde z nejakého dôvodu zlyhá automatické ostrenie máte vždy možnosť prepnúť do manuálneho režimu. Tu majú výhodu všetky fotoaparáty so živým náhľadom cez LCD alebo elektronický hľadáčik. Výrobcovia mnohokrát vybavujú tieto prístroje pomerne sofistikovanými pomôckami pre manuálne zaostrovanie (Focus peaking pod.).
Výber zaostrovacieho bodu
Fotoaparáty poskytujú variabilné možnosti z hľadiska nastavenia zaostrovacieho bodu. Tu odporúčame sa oboznámiť v návode každého jednotlivého modelu, aké sú jeho konkrétne možnosti (môže sa výrazne líšiť aj v rámci jednej značky). Všeobecne fotoaparáty umožňujú nastavenie zaostrenia pre:
- automatický výber zaostrovacieho bodu (nemusí priniesť uspokojivé výsledky – konkrétny zaostrovací bod vyberá automaticky fotoaparát)
- pevne stanovený jeden zaostrovací bod (je možné, ho posúvať)
- skupinu zaostrovacích bodov
Mnohé prístroje už disponujú umelou inteligenciou, ktorá automaticky zaostrí na tvár a oči (ako ľudí, tak zvierat).
7. Dioptrická korekcia hľadáčika
Veľká časť fotoaparátov je osadená systémom pre dioptrickú korekciu hľadáčika. Rozsah býva obvykle od -2 do +1 dpt. Raz za čas odporúčame si nastavenia prekontrolovať.
Záver
Týmto zoznamom rozhodne možnosti nastavenia fotoaparátov nekončia (jedná sa o zhrnutie základov). Záleží potom na každom užívateľovi, do akej “hĺbky” nastavení bude ochotný, resp. bude potrebovať zájsť.
Pridať komentár