Bez svetla, ktoré je prapodstatou fotografie, by fotografia ani neexistovala.
Samotný názov fotografia pochádza z gréckeho slova φως fós („svetlo“) a γραφις grafis („štetec“), čo vo voľnom preklade znamená maľovať svetlom. Svetlo je jeden z najdôležitejších prvkov fotografie. Prácu so svetlom by mal poznať každý fotograf, keďže svetelné podmienky majú dopad na kvalitu výslednej fotografie.
Aké druhy svetla vo fotografii poznáme?
V prvom rade poznáme svetlo umelé a prirodzené. Umelé svetlo predstavujú všetky svetelné zdroje a predmety ako lustre, fotografické svetlá, sviečky a lampy. Prirodzené svetlo nám poskytuje Slnko, ktorého intenzita sa mení v priebehu dňa.
Podľa farebného odtieňa môžeme svetlo rozdeliť na teplé alebo studené. Sviečka produkuje teplé svetlo, žiarivka naopak chladné biele svetlo.
Na základe smeru, z ktorého svetlo prichádza, poznáme svetlo bočné, predné a protisvetlo.
Bočné svetlo:
Predné svetlo:
Prostisvetlo:
Kompozícia je jednoducho povedané rozvrhnutie prvkov obrazu. Je to „nástroj“, ktorý vám pomôže podčiarknuť to, čo chcete snímkou povedať. Možno komponujete úplne intuitívne, no my vám radi pomôžeme vniesť do fotografie atmosféru.
Poznáme niekoľko typov kompozície
1. Zlatý rez
Najznámejšia je z obdobia renesancie a popísal ju sám Leonardo Da Vinci ako zlatý rez. Uvedomil si, že najprirodzenejšie je oku vnímať svet na šírku, horizontálne a v jednej tretine obrazu.
2. Dynamická kompozícia
Najčastejšie sa s dynamickou kompozíciou stretnete pri fotografovaní architektúry. U fotografov je táto kompozícia veľmi obľúbená. Zbiehajúce sa línie majú tendenciu vytvoriť silný dojem hĺbky a priestoru a súčasne veľmi silno nútia diváka sústrediť pozornosť tam, kde sa zbiehajú. Šikmé línie zase evokujú dojem napätia a pohybu.
3. Statická kompozícia
Predstavuje rozvrhnutie prvkov do stredu snímky, horizontálne alebo vertikálne. Takouto kompozíciou fixujeme oko diváka na jeden bod alebo líniu. Vieme tak vniesť do fotografie pokoj, strnulosť a akési ukotvenie pohľadu diváka.
4. Kreatívna kompozícia
Je veľmi špecifický, niekedy až neakademický spôsob komponovania prvkov. Je to veľmi tvorivé a odvážne experimentovanie s fotografovaným objektom. Donútime napríklad diváka vidieť veci úplne netradične. Poprieme gravitáciu, vymeníme zem za oblaky, dnes už existujú aplikácie, ktoré vám vedia zakomponovať aj dve a viac fotografií, čo mnohokrát umožňuje vznik krásnych diel.
Netreba však zabúdať, že príliš veľa prvkov na fotografii ruší vnímanie záberu a s najväčšou pravdepodobnosťou nereprezentuje to, čo fotograf v danej chvíli videl a cítil. Je preto vhodné zbaviť sa nepotrebných prvkov v kompozícií, scénu prezentovať čo možno najjednoduchšie a rozhodnúť sa, ktoré prvky sú dôležité a ktoré je treba vynechať. Z tohto pohľadu je teda dôležité rozhodnúť sa, čo odfotografovať. Rovnako dôležité je však aj rozhodnutie, čo neodfotografovať.
Pridať komentár