Na cestách po Indočíne – rozhovor so sprievodcom BUBO

Sprievodca BUBO Samuel Kĺč nám zodpovedal naše otázky o tom aké je to cestovať po Vietname a Kambodži.

Ako dlho pracuješ ako sprievodca?

Sprievodcom som už 3 roky a pohybujem sa výlučne v Ázii.

Prečo si sa rozhodol pre túto prácu?

Bol som usadnutý v banke, riadil som komunikáciu na call centre a vždy som mal radšej menej tradičné cesty ako napríklad expedíciu do Kirgizka. Neskôr som sa dopočul o možnosti práce sprievodcu v BUBO. Rozhodol som sa, že to vyskúšam a náhodou sa aj chlapci z BUBA rozhodli, že by to bol dobrý nápad a rovno ma poslali do Číny ako do prvej krajiny. Tam som začal a potom som pokračoval ďalej Thajsko, Vietnam, Kambodža a podobne. Vo Vietname a Kambodži som bol už vyše desaťkrát. Okrem Číny, som strávil asi najviac času vo Vietname.

Aká bola tvoja prvá cesta do týchto krajín? Prekvapilo ťa niečo?

Úprimne povedané, nebol som ani veľmi prekvapený. Som typ človeka, ktorý si zisťuje informácie pred tým, ako niekam vycestuje. Bolo to vlastne  podobné, ako som očakával na základe toho, čo sme si v BUBE povedali.

Aké si mal pocity zo začiatku?

Vlastne aj môj prvý pobyt ako sprievodcu bol intenzívny. Boli sme dohodnutí, že pôjdem na dva zájazdy – jeden sa zaučím a druhý budem sprevádzať sám. Nakoniec som sa vrátil po 4,5 mesiacoch, keď som sedem krát obehol Čínu. Na prvýkrát som toho dosť vydržal a vrátil som sa unavený, ale ono to k tomu určite patrí, keď človek toho veľa vidí.

Ako sa cítiš, keď navštevuješ rovnakú krajinu prípadne miesta?

Myslím si, že má zmysel vracať sa do tých istých krajín, lebo budujeme kontakty s miestnymi, poznávame krajiny na úplne inej úrovni ako ľudia, ktorí tam prídu prvýkrát. Sprevádzanie je v konečnom dôsledku viac o práci s ľuďmi ako o krajinách samotných.

Mal si počas zájazdov zážitky, ktoré ti utkveli v pamäti?

Zážitkov bolo dosť. Pri zážitkoch s ľuďmi väčšinou utkvejú tie horšie zážitky, ale ľudia sú naozaj super a mnohokrát sa pýtajú: „Akí sú ti ľudia, ktorí s vami chodia na zájazdy?“ Zážitky s ľuďmi sú kapitola sama o sebe. Tie najlepšie zážitky sú rôzne malé absurdity z rôznych krajín.

Napríklad v Kambodži chodievame ochutnávať cvrčky. Ono to neznie veľmi lákavo, ale cvrčky sú veľmi dobré. Cvrčky chutia podobne ako chrumky. V jednom prípade sa nám celá skupina rozbehla a všetci jedli cvrčky v autobuse. Len jeden pán z Čiech odolával, pričom jeho manželka intenzívne  jedla tie cvrčky a stále mu ich ponúkala a vravela mu, nech ich vyskúša. On však na to odpovedal: „Ne a už te nebudu líbat.“ Tento pán bol jediný, ktorý vtedy odolal. Nestalo sa mi ešte, aby sa skoro celá skupina napchávala cvrčkami v autobuse ako v tomto prípade. Bolo to milé.

Napríklad zážitky s miestnymi?

Miestni sú veľmi pohostinní vo všeobecnosti, veľmi milí. Človek sa veľmi málo dostane úplne priamo k nim domov alebo k miestnemu stolovaniu.

Niekedy je to miestne stolovanie pre ľudí, ktorí nie sú zvyknutí na niečo náročné. Predovšetkým ak sa robí hot pot. To už viem  zo skúsenosti, že naši klienti tento spôsob stolovania neobľubujú.  Ak si sadnete k stolu, kde je pripravený hot pot, Vietnamci vám donesú surové suroviny a vy si ich môžete celé zvariť. Ešte si za to celé zaplatíte viac, ako keď idete jesť do normálnej reštaurácie. Takže to niekedy nevychádza našincovi, ale ide o ten stolovací zážitok. Takže to je možno taká jedna vec s Vietnamcami.

A čo Kambodža?

Kambodža je krásna, naozaj nádherná krajina. Počas nášho pobytu v Kambodži chodievame pozrieť školu do mesta Tonle Sap. Odtiaľ mám asi aj najviac fotografií z celého sveta.

Raz som priniesol pre deti do školy džús. (oni majú veľmi málo džúsov, pričom paradoxne tam dorastá skoro všetko ovocie). Deti nemajú jednoduchý prístup k džúsom, tak som im ich chcel priniesť. Avšak práve v tento deň bol sviatok a v škole nikto nebol. Preto som sa rozhodol rozdať tie džúsy deťom na ulici. Decká sa však o ne začali biť.  Kým som sa snažil tie deti od seba oddeliť, tak tie ostatné mi zvyšné džúsy vzali. Strašne zlaté deti to boli. Keby som mal vybrať jedno miesto na svete, kde som videl najzlatejšie decká, tak je to určite Kambodža.

Čiže je Kambodža tvoja top krajina v Ázií?

To by som nepovedal. Za moju top krajinu môžem označiť Vietnam alebo Čínu. Ja vlastne rozdeľujem Áziu na indický a čínsky kultúrny vplyv. Mám zaťaženie na históriu a aj z toho dôvodu vzniklo to rozdelenie Ázie.

Prečo práve Vietnam?

Kultúra, kuchyňa a všeobecne systém nažívania. Vo Vietname alebo Číne by som si proste vedel predstaviť život. Mnoho ľudí by si to predstaviť nevedelo, ale Vietnam je úžasný, lebo je tam život. Ten život vidíte na každom kroku.

Napríklad Hanoi, kde sa staré mesto skladá z úzkych uličiek, v ktorých všade idú skútre a behajú ľudia. Je tam milión ľudí, teda 7 miliónov v celom meste. Ak sa však už nachádzate v Hanoi a pozriete sa okolo seba tak si uvedomíte, že to mesto, ktoré je obrovské a známe, by fungovalo úplne rovnako aj keby ste tam neboli. Máte možnosť tam vidieť autenticitu. Babička s váhovými nosidlami v klobúku z bambusu by tam stále chodila a predávala čerstvú zeleninu predavačom, ktorí na ulici varia polievku. Všetci by stále sedeli na malých modrých stoličkách a rozprávali sa. Človek tam vidí reálny život vo Vietname aj napriek tomu, že žijeme v modernej dobe a Vietnam zažil dlhú dobu socializmu. Nehovoriac o tom, že Vietnam je ako krajina jedna z najfotogenickejších krajín na svete.

Čo si myslíš o vietnamskej gastronómii?

Vietnamské gastro je momentálne asi naviac trendy. Avšak, najpopulárnejšie jedlo na Slovensku BUM BO NAM BO vo Vietname nie je. Mnoho ľudí sa nás na pýta, no my si ho dať nemôžeme, lebo miestni ho nejedávajú. V niektorých častiach Vietnamu si ho ľudia robia doma, ale v reštauráciach ho prakticky nemajú vôbec. Čo sa týka gastronómie, vietnamské jedlo je super, pretože obsahuje veľa čerstvých surovín. Turisti môžu nájsť aj zážitkovejšie veci ako napríklad imperiálna tradícia pitia hadej krvi zmiešanej s alkoholom na potenciu pre mužov. Tento prípravok slúžil pre cisárov, aby boli aktívni počas návštev háremov s 300 konkubínami.

Počas zájazdov chodievame aj na ochutnávku, ktorá má zaujímavý príbeh. Priamo pred vami zarežú hada, odšťavia ho do vodky a následne sa to dá degustovať. Pre odvážnejších je možnosť ochutnať hadie srdce, ktoré sa vloží do panáka vodky a následne sa prehltne. Zvláštny pocit, keď cítite pulzovať hadie srdce v krku. Vietnam si mnoho ľudí spája aj s jedením psov. V niektorých častiach krajiny ešte stále nájdete ľudí, ktorí jedia psov . Vo Vietname je tradícia, že  ak  konzumujete psa do pätnásteho dňa v mesiaci prináša to šťastie.  Avšak táto tradícia je uplatňovaná veľmi ojedinele.

Vedel by si porovnať socialistický Vietnam a socialistické Československo?

Vietnam zažil socializmus iný ako u nás. Ťažko to porovnať.  Vietnam ešte stále patrí ku krajinám, ktoré sú oficiálne označované za komunistické krajiny. Patrí tam Vietnam, Laos, Čína, Severná Kórea a Kuba. Vietnam ale už vôbec nie je socialistická krajina, ako si my myslíme. V Československu počas socializmu ľudia museli mať nejakú prácu. Vo Vietname toto nefunguje, skôr je to  asi dané kultúrou, ale tam sa ľudia ponechávajú na vlastnú päsť. Ak vypadnete z práce alebo sa vám niečo stane, štát vám nebude dávať žiadne peniaze, musí sa o vás postarať vaša rodina. Rodina je základná sociálna sieť, ktorá funguje vo Vietname či vo väčšine ázijských krajín.  Vietnam je však už dávno otvorená krajina. Od  roku 1994 má otvorenú  ekonomiku, takže sa tam dá podnikať. Všetko je tak, ako má byť.

Čiže ten komunizmus je niečo iba také na okrasu?

Vietnam je hlavne vláda jednej strany, ktorá sa hlási ku komunistickej ideológii, ale reálne, to je to jediné,  čo je tu spoločné v rámci štruktúry komunistických strán. Inak je to otvorená krajina. Nie je tam úplne teoretická sloboda prejavu, ale Vietnam je paradoxne pokladaná za jednu z najbezpečnejších krajín na svete. Kvôli tomu, že  tam neexistuje reálna opozícia voči strane. Ľudia to berú tak, že im je jedno, kto im vládne, ak sa budú pomery zlepšovať. Pokiaľ budú zarábať viacej peňazí, pokiaľ pôjde biznis a ekonomika dopredu. Vietnamci sú veľmi pragmatickí.

Keby si mal vybrať TOP 3 miesta Vietnamu, ktoré by to boli?

Určite hlavné mesto Hanoi, mesto Hoi An a Halong Bay.

Hoi An je staré mestečko, ktoré bolo obchodným prístavom v 15.storočí. V 17.storočí náhle skrachovali z dôvodu veľkosti prístavu. Veľké obchodné lode mali problém v malom prístave kotviť.  Mesto Hoi An je presne také, ako si prestavujeme ideálne ázijské mesto, plné červených lampiónov a žltých domčekov. Na mnohých fotkách z Vietnamu (street foto) vidíte práve Hoi An. Mesto je známe aj ako mesto lampiónov, na základe sviatku, ktorý tam bol kedysi. Počas tohto sviatku mal každý dom, obchod pred vchodom zavesený lampión. Ľudom, turistom, sa to tak páčilo, že Vietnamci majú tie lampióny zavesené furt a tvária sa, že majú sviatok každý deň.

Halong Bay alebo zátoka Halong patrí k miestam, ktoré musí každý turista vidieť. Aj, my z BUBA, s našimi zájazdmi sa tam chodíme plaviť medzi skaly – dračie zuby. Počas plavby sa zastavíme aj na väčšej vyhliadke, kde sa fotia typické fotky Halong Bay. Inak zátoka je známa aj názvom Dračia zátoka – preklad názvu Halong Bay.

Vietnam je krásna krajina. Medzi miesta, ktoré musí človek vidieť keď je vo Vietname, by som teda zaradil Hanoi a Hoi An. A potom určite Halong Bay a Saigon – teda Hočiminovo mesto, aby sme použili novodobý názov.

Ktoré miesta by si zaradil do TOP 3 v Kambodži?

V Kambodži skoro každý človek ide do Siem Reap a hlavného mesta Phnom Penh.  Phnom Penh je  bývalé koloniálne mesto, ktoré ma koloniálne nábrežie, kde je veľké množstvo dobrých reštaurácií a rooftop barov.  Môžete sa tam stretnúť s veľkými rozdielmi medzi chudobnými a bohatými.

Každý,  kto sa ide pozrieť na chrám Angkor Wat sa zastaví v meste Siem Reap, ktoré je 8 km  od chrámového komplexu.  Pri meste Siem Reap odporúčam aj jazero Tonle Sap.

V Kambodži sú potom miesta, o ktorých nikto ani nevie ako napríklad mestečko Kratie, kde sa dajú pozorovať riečne delfíny. Alebo pláže Kambodže či ostrov Koh Rong a mestečko Sihanoukwille. Keby som mal teda vybrať tri, tak by som vybral Phon Phen na zažitie mestskej atmosféry, dobre jedlo a príjemná prechádzka. Chrám Angkor Wat, tam by mal  jeden deň stráviť každý a potom určite jazero Tonle Sap.

Fotíš krásy týchto krajín na fotoaparát?

Priznám sa, že až teraz som išiel na zájazd s fotoaparátom. Z juhovýchodnej Ázie vedia byť veľmi dobré fotky, ale ja neviem až tak dobre fotiť. Halong Bay je veľmi fotogenické miesto, ak je dobré svetlo. Hanoi je zase ideálne pre street fotografiu. Trhy plné Vietnamcov, ktorých chcete mať odfotených so slamenými klobúkmi ako predávajú zeleninu. Chlapi jazdiacich na bicykli s povešanými sušenými sépiami okolo seba.

Potom Kambodža, tá je úplne úžasná.  Trhy, kde je 40 stupňov, bravčové hlavy, povešané mäso kade tade. Reakcia mnohých ľudí je, že už nebudú jesť mäso. Okrem toho je tam veľké množstvo rýb. Vietnam je tiež jedna z najfotogenickejších krajín, aké som kedy navštívil.

Teraz z iného súdka. Čo by si povedal, že na Slovensku stojí za pozretie?

Na Slovensku? Ja sa priznám rovno – ja mám mizerne precestované Slovensko. Teraz akurát špekulujem, kam by som mohol skočiť vo februári na výlet, lebo budem na Slovensku.  Uvažovali sme nad rôznymi európskymi mestami a potom nakoniec to vyšlo tak, že urobíme dobrodružnú výpravu do Košíc, lebo som tam v živote nebol. A keby som mal povedať jedno miesto, kam ísť na Slovensku – nech idú všetci do Polonín.  Tam som paradoxne bol. Nádherná časť Slovenska. Môžete tam nájsť drevené kostolíky, ktoré sú zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvýchodnejší cíp Slovenska, kde sú bukové pralesy v Národnom parku Temnej oblohy. Najlepšie miesto na pozorovanie hviezd,  možno aj v celej Európe. Žije tam veľa medveďov a zubrov. Nádherný kút Slovenska.

Rád by som tiež navštívil slovenské jaskyne. Videl som nejaké jaskyne vo Vietname, Laose a Číne.

Tam sú niektoré z najväčších a najzaujímavejších jaskynných systémov na svete, ale chcel by som vidieť aj slovenské jaskynné systémy. Bol som v Demänovskej jaskyni a Jaskyni Driny , ale chcel  by som ísť do Ochtinskej aragonitovej a Domice. Mám na to veľmi dobré odporúčania.  V Rožňave som už bol, ale dostal som sa len na kúpalisko a k minigolfu.

Paradoxná vec je, že čím viac má človek pocestované, tím viac si uvedomuje, že na  Slovensku sú nádherné veci, len mi to berieme ako samozrejmosť. Možno, že to tak musí byť, že keď odídeš, všetko je vždy lepšie tam vonku. Veď aj tráva je vždy zelenšia na druhej strane plota.  Zaujímavé veci sú však aj tu na Slovensku.

Mám veľkú výčitku svedomia, že som nevidel tie jaskyne a že som sa nebol pozrieť v Košiciach. Aj z takého toho ľudského hľadiska. Bol som v baníckych mestách Číny a podobných miestach, kde človek nevlezie len tak, aj keby chcel. A ja som nezvládol návštevu do Košíc, lebo je to 5  hodín vlakom. Teraz som sa v Laose presúval 36 hodín autobusom a zvládol som to. Prečo by som nezvládol vlak do Košíc?

Samuel Kĺč

“Vyskúšal si Severnú, Strednú aj Južnú Ameriku. Za najzaujímavejšiu ale pokladá Áziu. Učarili mu majestátna čínska história a tradície, ale zároveň hlboko cti nomádsku kultúru a nedotknuté hory strednej Ázie.”