CESTUJ S CEWE Česká republika – Z mesta do prírody

Po stovežatej Prahe a krásnych Karlových Varoch nás konečne čakala nejaká príroda. S ťažkým srdcom sme teda opustili mesto a vydali sa objavovať krásy Českého Švajčiarska.

Hurá do Českého Švajčiarska

Keď sme dorazili do nášho penziónu uprostred Českého Švajčiarska boli sme totálne unavení. Vonku pršalo tak sme jednoducho zaľahli k fotkám, videám a upravovali sme ich ako diví.

Tiské steny a skalné mesto

Druhý deň ráno sme vstali na raňajky a hneď potom sme vyrazili. Plánovali sme, že pôjdeme pozrieť Tiské steny, čo je CHKO v blízkom okolí České Švajčiarska. Dá sa to krásne stihnúť za jeden deň, takže môžete obehnúť dve destinácie naraz. Len dúfame, že budete mať viac šťastia na počasie než my, keďže sme skončili mokrí ako myši.

Rada od nás: Pripravte si hotovosť. Nikdy nie je signál, takže neberú karty. Na tejto chybe sme riadne pohoreli.

Ak predsa len hotovosť zabudnete, tak si v Tiských stenách môžete na parkovanie aj vstup vybrať v bankomate v miestom obchode, čo sme aj spravili.

Prechodili sme si skaly, vyštverali sa na vrcholky a vo výškach sme si dali olovrant. Ten výhľad bol neskutočný. V tej dobre som ešte tvrdila, že som nikdy nič krajšieho nevidela.  Po pár hodinách strávených v skalnatom mestečku sme zliezli dolu k autu a pokračovali ďalej. Našim cieľom boli tiesňavy v Hřensku a následne Pravčická brána.

Prietrž mračien nad tiesňavami

Toto miesto nás dosť prekvapilo už na parkovisku, kde nám pán čo vyberal peniaze za státie povedal, že sa nemusíte ponáhľať pretože sa tu na čas parkovania nepozerá. To sa nám dosť hodilo, pretože sme sa k autu dostali až o jedenástej večer. Neplánovane.

Z posledných peňazí, ktoré sme si vybrali v automate v obchodíku u Tiských stien sme zaplatili cestou loďkou Hřenskem s vidnou krásnej cesty po tiesňavách medzi skalami. No…

Akonáhle sme sa nalodili začalo pršať a nie málo. Nazvala by som to asi brutálnou prietržou mračien a koncom sveta. V týchto podmienkach sme sa plavili na loďke plní strachu o našu fototechniku Olympus, ktorú sme mali v Lowepro  batohoch.

Keď sme po dvadsiatych minútach vystúpili z loďky, zastavili sme sa pod malým skalným previsom a asi 5 minút sme čakali kým prestane tak veľmi pršať. Prestalo. Premočení sme sa vydali ďalej. Hneď za rohom sme zistili, že je tam väčší prístrešok a občerstvenie, takže sme sa vlastne pod skalou nemuseli schovávať.  So smiechom sme toto miesto obišli.

Keď sme otvorili batohy, spadol nám obrovský kameň zo srdca. Týmto by som rada poďakovala Lowepro za kvalitu a nepremokavosť. Technika prežila.

Pravčická brána

Každopádne, na Pravčickú bránu sme dorazili. Aj keď sme boli celý mokrí od dažďa, nevzdali sme to. Dorazili sme tam pred zatváračkou, takže sme nemali toľko času, ale vďaka tomu tam nikto nebol.  Mali sme celý objekt vlastne len pre seba. Asi vďaka tomu počasiu.

No a z toho vyplýva naša druhá rada. Nikdy nebuďte naštvaní z dažďa. Konkrétne my sme mali vďaka prietrži mračien neskutočný obraz nad korunami stromov. Mraky boli nízko a z lesa sa dymilo. Raj pre fotografov.

Aby som sa teda dostala k tomu prečo sme prišli k autu tak neskoro. Jednoducho,  zablúdili sme. Už bola naozaj tma a my sme sa vydali na druhú stranu než sme mali. Ale nevadí, všetko zlé je na niečo dobré.

Majte sa krásne a čoskoro sa ozveme pretože nás čaká Liberec, Žďár nad Sázavou, Dolní Morava a presun na Moravu.

Tak nás nezabudnite sledovať na Instagrame!

Vaša Kamča a Tom.